„Šťastie závisí od nás samých.“
Čo je vlastne šťastie? Ako by malo šťastie vyzerať? Na toto nepozná asi nikto jasnú odpoveď. Každý si šťastie predstavuje inak. Šťastie má veľa podôb.
Pre niekoho je šťastie to, že má kamarátov, rodinu, spolužiakov pre niekoho zas peniaze, výhra v lotérii alebo zdedený majetok.
Šťastie je aj to, keď ste zdraví máte okolo seba ľudí, ktorí vás robia šťastnými. Máte rodinu, ktorú nadovšetko milujete. Šťastie prežívate hneď ráno po zobudení do nového dňa, keď je vonku pekné slnečné počasie. Hneď ste šťastnejší a máte úsmev na tvári. Keď ste vonku s kamarátmi, tiež ste šťastní. Šťastie je všade okolo nás a často si to ani neuvedomujeme.
Ale zamysleli ste sa niekedy nad tým, ako ostatní ľudia vnímajú šťastie? Čo napríklad také deti v Afrike. Tie rozhodne nemajú taký – nazvime to „bezstarostný život,“ aký máme my. A naozaj, keď sa nad tým zamyslíte, my máme bezstarostný život. Nemusíme chodiť niekoľko kilometrov po pitú vodu, nám stačí keď prídeme len do kuchyne. V noci môžeme pohodlne spať na posteli, ale oni spia na zemi. Vzdelávame sa, chodíme do školy. Deti v Afrike tie podmienky až také dobré nemajú. Hocikedy si môžeme niečo vyhľadať na internete, môžeme si písať s kamarátmi. Pre nás sú tie veci samozrejmosť a zároveň aj šťastie, že máme takéto možnosti. Lenže nie všade to tak je. A nám by sa ťažko zvykalo na taký život, aký majú ľudia tam.
Zoberme si príklad, že zdraví ľudia majú domy, autá, rodiny, prácu. Aj to sa dá považovať za šťastie. Niektorí majú aj viac peňazí, kupujú si rôzne predražené veci. Ale čo takí ľudia, čo sú nevidiaci, ťažko chorí, nepočujúci. Tí túžia asi len po jednom šťastí. Nevidiaci aby mohol aspoň na chvíľku vidieť. Mohol sa pozrieť na to ako vyzerá stom, obloha, slnko, kvety jeho blízki, ktorí pri ňom stoja každý deň. A nepočujúci aby mohol počuť hlasy, spev vtáčikov, to aký hlas má jeho mama, tato, sestra, brat...
Študenti sú šťastní vtedy, keď chýba učiteľ alebo im odpadne písomka. Tiež sú šťastní keď ich učiteľka nevyvolala. Povedia si: „Mal som ale šťastie“. Áno mal si šťastie, a vôbec si si to neuvedomil. A aj toto sa považuje za istý druh šťastia.
O šťastí by sa dalo písať ešte veľa. Ale aby ste mohli byť šťastní, nepotrebujete k tomu drahé a zbytočné veci. Šťastní môžete byť aj z maličkostí, a tak by to aj malo byť. Tešiť sa zo života, užívať si ho a ceniť si to, čo máme a to, na kom alebo na čom nám záleží. Nešírme medzi sebou negatívnu energiu a buďme k sebe milí.
Lívia Bednárová, 8. roč.