Žiaľ a smútok v Základnej škole s MŠ v Lúke aj v tomto prázdninovom období spôsobila správa o smrti našej bývalej dlhoročnej spolupracovníčky, kolegyne a priateľky, pani magistry Ireny Cibíkovej. Dotĺklo srdce statočnej a obetavej ženy, výbornej učiteľky a vzácneho človeka, rozdávajúceho ostatným to najlepšie zo seba.
Pani Irenka, rodená Novanská, bola rodáčkou z obce Zeleneč, v okrese Trnava. Pochádzala z roľníckej rodiny zo štyroch detí, dievčat. Od rannej mladosti túžila po učiteľskom povolaní. V roku 1958 zmaturovala na Pedagogickej škole pre vzdelávanie učiteľov národných škôl v Trnave. Na učiteľskú dráhu nastúpila v septembri 1958, keď dostala umiestnenku na osemročnú strednú školu v Lúke, vtedy v priestoroch kaštieľa.
Predmety matematika a fyzika boli jej najobľúbenejšími. Tie si potom vybrala aj ako svoje aprobačné predmety. Vysokoškolské štúdium na pedagogickej fakulte v Trnave úspešne ukončila v roku 1967. Neskôr si vzdelanie doplnila postgraduálnym štúdium na Pedagog. fakulte UK v Bratislave. Do svojho rodiska sa už natrvalo nevrátila. Obec Lúka sa jej stala rodinným domovom, pracoviskom a nakoniec i miestom večného odpočinku. Tu si našla svojho budúceho manžela Jozefa, s ktorým uzavrela manželstvo v roku 1963. Po roku sa im narodil syn Jozef. V roku 1968 sa jej rodina rozrástla o syna Petra.
Celá jej životná a pracovná náplň bola spätá s našou školou. Roky mladíckeho zápalu, elánu, tvorivosti i životné skúsenosti odovzdávala deťom, mládeži, škole i verejnému životu. S láskou a dôslednosťou sa venovala starším žiakom v predmetoch matematika a fyzika, príprave na štúdium na stredných školách, olympiádach a súťažiach reprezentujúcich školu. Svoje bohaté skúsenosti rada ponúkla i v metodických orgánoch školy a najmä mladým začínajúcim učiteľom.
Našu školu navštevovala pri rôznych príležitostiach aj naďalej, pokiaľ jej to zdravotný stav umožňoval. Vždy sa zaujímala o dianie v škole, zaspomínala na spoločných známych, pýtala sa na bývalých žiakov, kolegov, rada sa stretala so svojimi bývalými žiakmi a tešila sa z ich úspechov v pracovnom a rodinnom živote.
Nikdy sa nesťažovala na vážnosť svojho zdravotného stavu, ba naopak. Bol z nej cítiť optimizmus a dobrá nálada.
S úctou a láskou na ňu spomínajú jej žiaci, ako na prísnu a spravodlivú p. učiteľku. Za tých 46 rokov učiteľskej praxe vštepovala základy matematiky, fyziky a logického myslenia viacerým generáciám. 46 rokov tvorivej práce je svedectvom vernosti povolaniu a poslaniu, ktoré bohato naplnila. Bola aj výbornou kolegyňou, mladším pedagógom príkladom, vzorom.
Milá pani učiteľka,
Všetci budeme navždy nosiť vo svojich vreckách pomyselné kamienky z tvojej cesty. Kamienky ľudskosti a múdrosti, ktoré si vždy nezištne rozdávala. Cesta sa stáva cestou, až keď po nej prejde človek. Ak ten človek nájde svojich nasledovateľov, cesta nezarastie trávou. Bude slúžiť ďalším a ďalším, ktorí o ňu stoja, ktorí stoja o skúsenosti človeka, ktorý už po nej prešiel...
Nezabudneme, naša pani učiteľka, Irenka Cibíková.
Česť Tvojej pamiatke! Odpočívaj v pokoji.