…tak veru. Slová z tejto známej slovenskej piesne sa znova raz potvrdili.
Tentokrát na koncoročnom výlete žiakov 5., 6. a 7. ročníka v dňoch 18. a 19. 6. 2009.
O tejto exkurzii si žiaci rozprávali už asi dva mesiace a tak konečne po dlhom očakávaní prišiel vytúžený štvrtok 18.6.
Z Lúky sme vyrazili o pol ôsmej a už asi o pol desiatej štyridsať zvedavých výletníkov pod dozorom p. uč. Oravcovej,p.uč. Kerakovej a p. uč. Lacka obdivovalo krásy Strečna – krásy našej prvej cieľovej stanice.
Po zaujímavej a pútavej prehliadke spojenej s výkladom sme mohli pokračovať v ceste.
Okolo obeda sme už sledovali, čo všetko dokážu šikovné ruky majstrov tesárov v prírodnom skanzene v Múzeu slovenskej dediny v Zuberci – Brestovej.
Tá príroda bola očarujúca a nezabudnuteľná!
S pribúdajúcim časom stúpala aj nedočkavosť výletníkov a túžba byť čím skôr ubytovaní na chate.
Deti sa dočkali. Asi okolo 15.30 už šťastné pobehovali po svojich izbách, resp. po prekrásnom areáli.
Ľudia to bol pohľad ! Tatranské štíty priamo pred nami! Nádhera!
Náš výlet sa prehupol do druhej polovice a tak sme pokračovali do našej cieľovej stanice č. 3 – Oravský hrad. Tí, ktorí v noci akosi nemohli zaspať zrazu stonali, prečo musíme ísť až „tam hore“.
To, že Oravský hrad je jeden z najkrajších na Slovensku môžeme len potvrdiť. Veru, oplatilo sa ísť až „tam hore“ do historickej Citadelly – najvyššieho miesta hradu. Mali sme šťastie, pretože práve v tento deň – 19.6. bola v hrade výstava a prehliadka oravskej prírody.
Popoludní sme sa už plavili po Oravskej priehrade na lodi Slanica, ktorá nás previezla na ostrov, ktorý zostal zo zaplavenej obce s rovnomenným názvom. Obec bola rodiskom Antona Bernoláka.Na konci výletu sme mohli zakričať:
„Parádny výlet za nami, sme celí, zdraví a šťastní znova doma.“
Mgr. Marián Lacko