V posledný deň všetci
zbalili sme si veci.
Od večera do rána
celú noc som nespala.
Zrazu niekto zašepkal
tým „najjemnejším“ hlasom:
„Vstávaj hore,
slnko je už na obzore!“
Keď som bola hotová,
odišla som zo svojho domova.
Cesta dlhá – predlhá,
skoro ako svet,
mysleli sme si,
že už nás niet.
Hmla z našich snov
sa stala skutočnosťou.
V tom sa niečo v diaľke mihlo...
Je to oheň a či svetlo?
Svetlo našej chaty
svietilo nám aj cez mraky.
Vôňa dobrej hostiny
bola od šiestej hodiny.
O desiatej hodine
mali sme byť v teplej perine.
Erika Lacková, 9. ročník
Práve som dobalila posledné veci. Nechcelo sa mi veriť, že idem na lyžiarsky výcvik. Ani mi neuveríte ako som sa tešila. Cesta autobusom nebola príliš zaujímavá. Len sme sledovali upršanú krajinku. Na ceste do Skalky pri Kremnici sme nič nevideli kvôli hmle, ktorá nás obklopovala. Ani som si nechcela predstavovať lyžovanie v tomto počasí. To sme ale nevedeli, že budeme musieť ťahať naše kufre cez blato, kvôli ktorému sme ich mali špinavé. Ale úspech bol, že sme sa na chatu dostali. Ďalší deň bol taký istý ako keď sme sem prišli, takže sme sa s lyžovaním rozlúčili a išli sa prejsť po okolí. Hlavne pozrieť náš svah, na ktorom sa objavil technický zľadovatený sneh, aj keď len v malom množstve. To, čo prišlo nasledujúci deň, nikto nečakal. Hneď po zobudení som sa pozrela von z okna a to, čo tam bolo, mi doslova vyrazilo dych. Výhľad na hory bol prenádherný, pokrývala ich biela pokrývka, ktorá sa na slnku zázračne ligotala. Naozaj to vyzeralo ako z rozprávky. Už len pomyslenie, že sa pôjdeme lyžovať, ma robilo naozaj šťastnou. S dievčatami sme skákali a výskali od radosti. Od tohto dňa sme sa už lyžovali každý deň. Na svahu sme robili rôzne cvičenia, ktoré ma bavili. Musím nás pochváliť, išlo nám to fakt dobre. Užívali sme si lyžovanie, dokým sme mohli. Z lanovky sme mali aj výhľad na spolužiakov, ktorí boli v lyžovaní začiatočníci. Na niektorých sme sa pekne zabávali, ale aj sa čudovali, ako pekne to niektorým šlo. Každým dňom sa všetci zlepšovali. Určite raz z nich budú profesionálni lyžiari, ak budú chcieť. Niekomu predsa nemusí lyžovanie sedieť. Každý večer nás čakal aj program, ktorí pripravovali žiaci. Užili sme si veľa zábavy aj s učiteľmi. A aby som nezabudla na ďalšiu dôležitú časť, úžasne tam varili. No, bohužiaľ to prebehlo rýchlejšie ako sme čakali a už bol odchod. Boli sme z toho sklamaní, ale život ide ďalej a možno na ďalší lyžiarsky pôjdem znovu. I keď už nie z tejto školy, ani s rovnakým kolektívom. Napriek tomu to bolo naozaj pekných šesť dní, na ktoré budem ešte dlho spomínať v dobrom. Ďakujeme všetkým učiteľom a pánovi inštruktorovi za nádherne strávený lyžiarsky výcvik. A taktiež aj našej milej pani riaditeľke, ktorá to všetko vybavila a postarala sa o nás.
Natália Kraváriková, 9. ročník
Keď sme tam prišli, boli sme sklamané, pretože tam nebol žiadny sneh. Učitelia nám vymysleli náhradný program. Prvý deň sme namiesto lyžovania išli do Relax centra, kde bola telocvičňa, bowling a bazén. Taktiež nás zobrali na menšiu turistiku, v rámci ktorej sme si boli obzrieť zjazdovku. Na druhý deň sme sa prebudili plné radosti, pretože sme z okna zbadali zasneženú krajinu. Po raňajkách sme sa prichystali na lyžovanie. Na svahu nám to zo začiatku moc nešlo, ale nevzdávali sme sa. S pomocou našich učiteľov sme sa to postupne naučili. Posledný deň sme sa cítili ako Petra Vlhová. O rok chceme ísť určite znova. ☺
Kristína Zimányi, Andrea Šindlerová a Michaela Gripová, 7. ročník
