,,Už je to konečne tu!!!˝ Táto veta zaznela asi u väčšiny detí, keď sme sa po dlhých mesiacoch čakania konečne dočkali.
8.1. – deň, kedy sme opäť po roku odchádzali na ďalší super lyžiarsky spolu s deťmi s Považian a Bošáce. V nedeľu sme sa všetci mali stretnúť o jedenástej na stanici v Novom Meste nad Váhom, naložili sme si do auta lyže, lyžiarky, snowboardy a čakali sme na vlak.
Na stanici sme videli veľa nových detí, ale aj starých známych kamarátov.
Keď sme zistili, že náš vlak má 30 minútové meškanie, využili sme to a začali sme sa známi aj neznámi medzi sebou rozprávať a zoznamovať. Už vtedy sme vedeli, že nás čaká ďalší nezabudnuteľný lyžiarsky.
Cesta vlakom prebehla veľmi rýchlo. V Poprade nás čakal autobus, ktorý nás doviezol až priamo do Bachledky do nášho hotela Bachledka STRACHAN****. Všetci sme boli šťastní, že tam konečne sme. Spokojne sme sa vybalili a mohli sme ísť na večeru. Tam sme dostali príslušné pokyny od učiteľov a vedúceho hotela.
Prvý večer sme mali voľný program, začiatočníci sa psychicky pripravovali na prvé lyžovanie v živote a dobrí lyžiari sa nevedeli dočkať, kedy bude konečne ráno.
A je to tu!! Prvý poriadne mrazivý deň. Budíček prvé ráno robila Bošáca, vystrelili sme z postelí a utekali na raňajky. Po raňajkách sme sa išli obliekať na lyžovanie. O deviatej, keď sa spustila lanovka, sme sa vyviezli hore na kopec, kde sme sa rozdelili na štyri skupiny (začiatočníci, pokročilí, dobrí lyžiari a snowboarďáci). Začiatočníkov mali na starosti naša pani riaditeľka a pán učiteľ Lupták, v tejto skupine boli piati Lúčania. Zvyšok detí boli s Považian a Bošáce.
Medzi dobrými lyžiarmi sme boli iba Lúčania a dvaja chlapci s Bošáce. Po dlhom rozdeľovaní sme sa konečne spustili dole kopcom a mohli sme zahájiť tohtoročný lyžiarsky výcvik.
Večer sme sa tešili na zábavný program, ktorý si pre nás pripravila Bošáca, no po malých organizačných problémoch s programom úžasný pán učiteľ Petráš vedel improvizovať a spravil program sám.
V utorok ráno robila budíček Lúka, Emmka a Martin. Po raňajkách sme opäť vyšli na svah, kde sme strávili celý deň. Sledovali sme aj začiatočníkov ako sa im darí, no nebolo to najhoršie aj keď boli nejaké tie pády vedeli aj oni sami, že tým sa len učia a pády k tomu jednoducho patria. Niektorí, ktorým to išlo už lepšie, sa odvážili zviezť aj po zjazdovke Bachledka priamo k hotelu.
Druhý večer robila program Lúka aj keď sa málo ľuďom chcelo zapájať do súťaži. My ale veríme, že sa zabavili.
V stredu boli už aj nejaké tie úrazy nôh, rúk a podobne. Preto sa poobede učitelia rozhodli, že nám dajú voľno. Mohli sme si vybrať, kto chce ostať na izbe a kto pôjde na svah.
Stredajší večerný program robili Považany, kde sme sa vážne všetci zabávali a objavili sme talent možno budúceho vizážistu Martina.
Štvrtok sa nám lyžiarsky už pomaly blížil ku koncu, ale snažili sme si to užiť čo najviac. Toto bol náš posledný spoločný večer. Učitelia nám zorganizovali rozlúčkovú diskotéku a my sme si vyberali sami pesničky.
Piatok ráno, náš posledný deň tohtoročného lyžiarskeho pre viacerých aj úplne posledný deň všetkých lyžiarskych na ZŠ. Ráno robila budíček opäť Lúka, Vikina a Jakub. Ešte pred odchodom na svah sme si všetci museli vypratať izby a veci si zniesť do spoločenskej miestnosti. Lyžovali sme len doobeda, aby sme o druhej mohli odísť na vlak domov. Nastalo veľké lúčenie. Niektorí sa možno o rok vrátia, no ale niektorí už nie. Po štyroch rokoch sme sa museli rozlúčiť. Ja osobne som bola na každom lyžiarskom, čo sa u nás v škole organizoval a nemôžem povedať že bol niektorý z nich zlý. Každý bol niečím výnimočný.
Preto by som sa chcela za nás všetkých poďakovať pani riaditeľke a všetkým učiteľom, že mali pevné nervy na vybavovanie a že to celé s nami zvládli. Vieme, sme veľmi hyperaktívni a niekedy je to s nami naozaj ťažké . Vy ste to výborne zvládli a určite s radosťou pripravíte lyžiarsky každý rok. ĎAKUJEME!!
Viki Brišková, 9. roč.